na Blog.cz

čo dodať..

Áno, ja viem, že sa ozývam po veľmi dlhej dobre. Neviem prečo. Možno to je len niečo písať,ked si to aj tak nik neprečíta. Ved načo ked si napíšete status na fejsbúk a ľudia vam to polajkujú však?. Ale skončila som. Nebaví ma dávať priblblé statusy, ktoré nikto nečíta, len bezmyšlienkovite klikne na trápne slovičko "like".

Nikto ani len netuší, o čom ten status bol a ak aj hej tak len napíše do komentáru tri slová to je tak všetko.

Úprimne? Nebaví ma to. Nebaví má to, vyjadrovať svje názory, postrehy , ked vás ľudia ignorujú.

Ked napíšete článok, alebo vám napadne skvelá myšlienka. A nikoho to ani len netrápi vyjadriť názor..

A ak už si to niekto aj prečíta , niečo čo ste napísali VY tak si proste zmyslí, že sa mu to páči a vyhôási to za svoje..

Preboha, nevie si vymyslieť niečo vlastne? Originálne? Niečo čo bude JEHO vystihovať?

Beriem, ak sa ma tá osoba spýta, či si môže "požičať" (ak sa to tak dá nazvať) nejakú myšlienku a dá za tým zdroj. To je v najlepšom poriadku.

Ale už ani tieto svoje myšlienky nezverejňujem. Z jednéh jediného dôvodu. Plagiatorstvo.

Kde su tie časy, ked som písala pre radosť, ked ľudia proste dokázali vyjadri svoj názor na vec a ten názor mal hlavu aj pätu.

Ja naozaj milujem písanie, ked sa môžem istým spôsobom "vykecať". Je to ako očistenie duše.

A tak isto sa cítim aj ked čítam dobrý članok. A verte, či neverte za tých pár rokov, čo píšem a čítam články na webe, od rôznach ľudi, už viem rozoznať dobrý článok s pointou.

Niekedy len tak premýšľam, nad čím vtedy tí ľudia rozmýšľajú, ked kopírujú, pretože nevedia vymyslieť niečo svoje. Ja osobne by som radšej držala papuľu a nepísala radšej nič. Načo, ked to nieje moje..

Ale ľudská myseľ je záhadná tak ako celý tento svet.

Toť asi vše pre dnes.

S pozdravom Satomi-san